Na odpustenie treba silu - diskusia (strana: 1)

Na odpustenie treba silu (Späť na článok)

Hodnoť

Ja by som sa spytala

na tu vec a raz navdy doriesila, aj on potrebuje tu skusenost ukoncit tym, ze ta poziada o odpustenie. Inak mam pocit, ze od teba nieco zase chce. Cas ukaze ci sa mylim.

Reagovať |

estika

30.10.2008 0:23 | Oznám správcovi | Odkaz

Hodnoť

S tým súhlasím aj ja.

Skutočné odpustenie a teda aj možné zabudnutie si predovšetkým žiada jasné pomenovanie veci. Asertívne nazvať veci pravým menom - bez toho, aby človek musel vystrájať hysterické divadlo. Dá sa to. Veci sa dajú jasne pomenovať, dá sa povedať, čo človek cítil, cíti, či cítil hnev, zlosť a pod. Chce to trošku s tým popracovať vo svojom vnútri. Odpustenie chce predovšetkým silu a najmä odvahu k tomu, aby sa veci nazvali pravým menom - aby každý mohol povedať, tú svoju "pravdu". Inak je to len chodenie okolo horúcej kaše, akože sa nič nestalo a všetko sa ukladá vo vnútri na dlhé roky, len mi sa tvárim, akože sme odpustili. Toto všetko je súčasťou práce človeka na samom sebe, ktorej sa však väčšina úspešne vyhýba. Nie je to totiž cesta jednoduchá, o to viac si potom možno vychutnať jej ovocie.

Reagovať |

Zuzana Roy

30.10.2008 10:12 | Oznám správcovi | Odkaz

Hodnoť

Nie vzdy to treba

niekedy sa to da povedat aj bez slov, niekedy clovek nepotrebuje vysvetlenia. cas ukaze ci mas pravdu a zasa je to o vyuzivani. z autora mam pocit ze velmi dobre vie co robi a ak to bude tak ako vravis navzdy ten vztah ukonci.

Reagovať |

macomaciak

30.10.2008 1:15 | Oznám správcovi | Odkaz

Hodnoť

*** Po opakovanom hrubom porušení Kódexu diskutujúceho boli zmazané všetky diskusné príspevky tohto autora.

Reagovať |

jozef milko |

30.10.2008 1:37 | Oznám správcovi | Odkaz

Hodnoť

načo

mam zasadu: cudzím neodpuštam, znamym raz, a blizkym vždy. čo sa budem okiadzat aky som ludomil, ved to bolo ich rozhodnutie a konanie.

Reagovať |

Pavol Satko |

30.10.2008 7:21 | Oznám správcovi | Odkaz

Hodnoť

Len či to je naozaj odpustenie?

Skutočné odpustenie nemá nič spoločné s hrou na "ľudomila". Jeho pozitívny účinok je dôležitý práve pre toho, komu bolo ublížené, aby to mohol slobdne a bez fixácie sa na minulé ublíženie, hodiť za hlavu. Aby sa dokázal od toho oslobodiť a ísť slobodne ďalej. Inak to vlečie stále v sebe. Ešte je otázkou, či si nezamieňate skutočné odpustenie s "hodením za hlavu", s nevšímaním si a vykašľaním sa na vec - napr. vo vzťahu k tým blizkym. Ďalšia vec, je, že sú ublíženia, ktoré človeka veľmi zaťažia, odpúšťanie a odpustenie je veľmi ťažké ale možno o to dôležitejšie - i keď sa k nemu nedá často dopracovať hneď a už vôbec nie bez pravdivehé pomenovania stavu vecí a dejov a na durhej strane sú ublíženia, ktoré sa nám dejú často, a z ktorých sa takpovediac, nejdeme až tak "pokakať" a vieme ich zvládnuť aj bez toho, aby sme museli druhej strane asertívne niečo vysvetľovať.

Reagovať |

Zuzana Roy

30.10.2008 10:19 | Oznám správcovi | Odkaz