Môžeme spolu s polovičkou pokojne spávať?

Autor: Jozef Fandel | 11.1.2010 o 22:12 | Karma článku: 10,10 | Prečítané:  2060x

Tohto roku tomu bude 13 rokov, čo sme si s manželkou sľúbili navždy vernosť. Keď sme si pred Bohom sľúbili, že budeme stáť jeden pri druhom v dobrom i zlom, v zdraví i v chorobe, v šťastí i nešťastí. Prežijeme bok po boku v manželstve aj tento rok?

V poslednom čase som v médiách čítal viac článkov o tom, že priemerné manželstvo trvá na Slovensku 13 rokov. A že potom nasleduje krach manželského spolužitia, koniec. Rozvod. Môžeme spolu s polovičkou spokojne spávať? Určite, žiadny človek, nikto z nás sa nikdy nemôže hrať na majstra sveta, že práve môj manželský vzťah vydrží a nikdy neskrachuje. Že práve môj manželský zväzok je pevný ako skala. Čo však každý človek v manželskom zväzku robiť môže, je snažiť sa permanentne, každučký deň vzťah rozvíjať, posilňovať. Snažiť sa riešiť s manželským partnerom, bok po boku, všetky životné situácie, všetky problémy, ktoré život prináša. Či už pri zabezpečovaní fungovania rodiny. Alebo pri výchove detí. Vždy, bez ohľadu na konkrétnu situáciu. Vždy záleží, či obaja partneri ťahajú za jednu stranu pomyselného povrazu. Či sa navzájom rešpektujú. Či spolu komunikujú... Určite, nikto nie je dokonalý. Nikto nie je ideálny partner. Každý z nás je iný. Ale predsa o tom to je! V tomto smere nechápem ako jeden z najrozšírenejších dôvodov rozvodov na Slovensku „rozdielnosť pováh“. Človek dokáže pochopiť rozvod z dôvodu nevery, najmä opakovanej. Či z dôvodu týrania partnera alebo partnerky. Ale rozdielnosť pováh? Nie je to trošku čudný, malicherný dôvod na rozvod? To sa ľudia sobášia len tak, hala-bala? Nemala by byť na začiatku láska, a nie zamilovanosť, ktorá vyústi do manželstva? A ak tam bola láska, môže ju pochovať doslova obyčajná hádka, problém, pri ktorom sa nezhodneme na jeho riešení? Nemali by si preto ľudia pred uzavretím manželského zväzku najskôr premyslieť, či to s uzavretím manželského sľubu myslia naozaj vážne a či naozaj ľúbia toho druhého tak, že s ním chcú ostať naozaj až do konca života? A či sa budú rešpektovať bez ohľadu na tú údajnú rozdielnosť pováh? Nakoniec, je to aj logické, že ako ľudia sme rozdielni. Ale práve manželské spolužitie, pečatené sľubom pred Bohom, by malo byť záväzkom, že budeme hľadať aj v ďalšom partnerskom živote kompromisy. Že sa budeme snažiť počúvať jeden druhého. Že raz ustúpi jeden, raz druhý. Že sa budeme snažiť potláčať vlastný egoizmus. Že si budeme vážiť a pamätať na hodnoty ako láska, dôvera, porozumenie, obeta, zodpovednosť... Vlastne – nie je okrem iného na spomenutých vlastnostiach a hodnotách postavený aj základ šťastného života? Kam by sme v živote dospeli, keby sme len vlastný názor pretláčali? Keby sme len seba počúvali? Keby sme pri riešení problémov v každodennom živote hádzali flintu do žita len preto, lebo druhý má inú povahu a na vec iný názor? Keby sme končili pri prvej hádke? Tohto roku oslávime s manželkou trináste výročie manželstva. Zatiaľ môžem povedať len toľko, že napriek občasným problémikom, vzťah máme stále pevný. A ľúbime sa tuším ešte viac ako na začiatku. Sme obyčajné, priemerné slovenské manželstvo. A verím, že ten priemer v budúcnosti budeme už len kaziť. Jednoducho, že nám „to“ vydrží aj naďalej...
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Superpočítač kúpili za milióny. Nevyužívali ho, o chvíľu zostarne

Slovenskí vedci vyčíslili škody za nepoužívanie počítača na viac ako milión. Dnes už funguje v poriadku, no čoskoro ho bude treba vymeniť.

KOMENTÁRE

Danko to možno myslel dobre. Nech vysvetlí, ako presne

Naozaj Dankovi nik iný ako Volodin číslo nedal?


Už ste čítali?