O slovenských srdciach na trávniku a na lavičke

Autor: Jozef Fandel | 15.10.2009 o 11:58 | Karma článku: 9,12 | Prečítané:  1920x

Priznám sa, že aj mne sa včera v noci tisli slzy do očí. Vtedy, keď som videl tú obrovskú radosť našich, ktorá prepukla po skončení zápasu. Či keď som videl, ako so slzami pred kamerou márne bojuje (alebo ani nebojuje, lebo sa za ne nehanbí) tréner Weiss. Bol som hrdý na to, že som Slovák. Bol som hrdý na to, akých dobrých futbalistov máme.

Trošku som však dnes prekvapený z mnohých negatívnych či spochybňujúcich reakcií na margo tohto úspechu, najmä na diskusiách na webe. Tieto reakcie a názory, spochybňujúce a relativizujúce úspech našich reprezentantov, spochybňujúce ich kvalitu však na druhej strane ani nie sú vôbec prekvapivé. Oni totiž vychádzajú z nášho slovenského naturelu. My Slováci bývame často takí, že sa nevieme tešiť z dosiahnutých úspechoch, že nevieme myslieť optimisticky (ale teda pesimistické myslenie máme v krvi), že vidíme svet v čiernych farbách a za všetkým vidíme problém... Môj odkaz kuvikom je jednoznačný. Nie, toto nebola náhoda. Naši sú na majstrovstvách sveta zaslúžene. Preto, lebo konečne máme super mužstvo, zložené z mladých hráčov, ktorí nás ešte len budú pozitívne prekvapovať svojimi výkonmi. Preto, lebo k mužstvu prišiel tréner Weiss, ktorý chalanov zdravo pobláznil a tí dýchajú v reprezentácii spolu s ním. Preto, lebo sú to naši srdciari a v našej kvalifikačnej skupine boli jednoznačne mužstvom s najvyrovnanejšími výkonmi. Iste, nie sú strojmi, takže prišiel aj výbuch doma so Slovinskom. Ale kto so spomenutých negatívne naladených „majstrov“ neurobil nikdy chybu, nikdy neprehral? Mám pocit, že tá prehra so Slovinskom doma bola dokonca potrebná, pretože aj prehrami sa (rozumný) človek učí. Sme na MS zaslúžene aj preto, lebo toto bolo o celej, dlhej kvalifikácii, nie o jednom zápase v Poľsku. Ale keby išlo aj len o tento posledný zápas, naši vyhrali zaslúžene. Pre to velikánske srdiečko, ktoré do hry dali. Na tom otrasnom teréne sa kombinačný, technický, oku lahodiaci futbal nedal hrať. A preto bojovali. Dušu išli vypustiť pre úspech. Hádzali sa do striel. Tých jedenásť sŕdc na trávniku a ďalšie na striedačku bilo tak hlasno, že iný výsledok sa v Poľsku ani nemohol zrodiť. Tento úspech slovenských futbalistov doceníme úplne všetci doma asi až časom. Keď si uvedomíme, akú výbornú reklamu urobili chalani nášmu malému Slovensku. Veď meno našej krajiny je skloňované teraz po celom svete! Vedľa Nemecka, Španielska, Anglicka, Talianska, Holandska, Dánska, Švajčiarska a Srbska. Toto sú ďalšie krajiny, ktoré z Európy zatiaľ postupujú na MS. Nestačí len uvedomenie si toho, vedľa akých futbalových gigantov sme sa ocitli, na úprimnú radosť z postupu?
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

To, čo predviedli Nemci a Taliani, je veľká hanba futbalu, tvrdil Hapal

Tréner národného tímu do 21 rokov Pavel Hapal bol plný emócií.

PLUS

Trinásť rokov trpí epilepsiou. Na Slovensku jej nedokázali pomôcť

Návšteva neurológa sa zmenila na sexuálne obťažovanie.


Už ste čítali?