Prípadná adopcia detí homosexuálnymi pármi mi prekáža kvôli deťom

Autor: Jozef Fandel | 21.10.2008 o 15:47 | Karma článku: 6,78 | Prečítané:  1860x

Po menšej prestávke tu máme opäť diskusiu o tom, či povoliť alebo nepovoliť na Slovensku adopcie detí homosexuálnymi pármi. Téma sa dostáva do médií preto, lebo aj u nás na Slovensku na ratifikáciu čaká Dohovor o adopcii detí zo strany Rady Európy. Súhlasím s tým, že tento text rozširuje práva homosexuálov na adopciu detí. A v podstate búra doterajší model, podľa ktorého je tradičná rodina, vytvorená manželstvom muža a ženy, ideálna pre výchovu dieťaťa.

Verím, že na Slovensku tento dokument neprejde. Tu nejde o to, že by sexuálne inak orientovaní ľudia nemali deti radi. Nie. Určite existujú prípady, kedy by v v tomto smere zatienili aj heterosexuálov. Uznávam, že to, či niekto má dieťa, prípadne iného človeka rád, sa určite neodvíja od sexuálnej orientácie človeka. Ale od veľkosti jeho srdca. V prípade možných adopcií detí homosexuálnymi pármi ide o to, že by sme nemali pokračovať v experimentovaní s deťmi. A mali by sme sa snažiť im dať možnosť (o možnosti hovorím preto, lebo samozrejme sú aj prípady, keď sa po čase rodina z rôznych dôvodov rozpadne, prípadne keď sa dieťa ocitne v detskom domove – toto je ten prvotný experiment, ktorý si dieťa nezaslúži), aby vyrastali a boli vychovávané v tradičnej, úplnej rodine. V rodine, v ktorej ako nenahraditeľné vzory pre dieťa žijú muž a žena. Napriek tomu, že sú tie takzvané tradičné rodiny, v ktorých sa o príklade pre deti nedá hovoriť, keďže muž a žena nežijú príkladným manželským životom a v ich vzťahu absentuje láska a vzájomná úcta. Že sú rodiny neúplné, kedy dieťa vychováva len samotná žena, prípadne sám muž. Napriek tomu všetkému tieto príklady nemôžu byť argumentom, že ideálny model tradičnej rodiny nefunguje a je prežitkom. Nie, opak je pravdou. V drvivej väčšine tradičná rodina ako základná bunka spoločnosti stále funguje. Každý z nás má okolo seba určite veľa pozitívnych príkladov potvrdzujúcich toto tvrdenie. Tradičná rodina ako ideálny model pre výchovu dieťaťa je preto ideálnym modelom, lebo je modelom absolútnym a nie vždy dosiahnuteľným. Ale práve preto by sme ho ako spoločnosť mali mať vždy pred očami a mali by sme sa mu snažiť čo najviac priblížiť. Deti by po tom, ako ich rodičia pre tú či onú príčinu odložili do detských domovov, prípadne opustili, nemali byť hračkou na ďalšie experimentovanie...
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: Záhadný vírus je nebezpečnejší, ako sme si mysleli

Nákaza sa posúva do ďalších krajín.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Smer sa oblúkom vracia k holým zadkom

Také politické prázdno naposledy ukázal v roku 2002.


Už ste čítali?