Ponaučenie z (ekonomického) krízového obdobia

Autor: Jozef Fandel | 13.10.2008 o 12:02 | Karma článku: 7,48 | Prečítané:  1920x

Až v sobotu som si uvedomil, že ku koncu týždňa som sa správal trošku iracionálne. Nikdy predtým som napríklad piatok večer nekončil tým, aby som po uspatí detí sledoval on-line zatváracie hodnoty indexu Dow Jones v USA. Piatkové neskoré večery zvyknem tráviť skôr s manželkou...

Neviem, či sa už kríza končí, alebo nie. Podľa prvých správ trhy ožili, indexy v Ázii a v Európe skôr rastú. Takže tento týždeň koniec sveta asi nenastane... Aké po(na)učenie z tejto krízy by sme si mali zobrať? 1. Je absolútne scestné zrovnávať túto krízu so Svetovou hospodárskou krízou, zúriacou v rokoch 1929 - 1933. Moji starí rodičia sa musia v hrobe obracať pri takomto porovnávaní niekoľko týždňových prepadov na burzách s ohromným poklesom HDP v tých časoch, s brutálnou nezamestnanosťou, s väčšinou ľudí zúfalo čakajúcich na hocijaké jedlo od charity. Ten mamon nám asi načisto zaslepil oči, ak sa nazdávame, že pomaly už žijeme časy zrovnateľné s tými pred 80 rokmi. 2. Médiá si na téme kríza zgustli. Niekedy až nezodpovedne. Presnejšie – keby zostalo len pri kríze. Ale hralo sa a hrá sa aj so slovami panika. Chaos. Či finančný armagedon. Korunu všetkému nasadili médiá včera, keď informovali, že podľa šéfa MMF „svet balansuje na pokraji zrútenia“. No amen – tma, hneď som si musel dať štamprlík, aby som to predýchal. 3. Táto kríza potvrdila, že v zlých časoch je, s ohľadom na vlastné duševné zdravie, lepšie mať menej informácií, ako viac. V jeden večer minulý týždeň som sa tak pustil do surfovania, idúc od jednej katastrofickej informačnej vlny k druhej, až som sa dostal k údajným správam o nejakom tajnom zasadnutí amerického Kongresu, pomaly blížiacej sa občianskej vojne v USA, kolapsu sveta... No do tretej nadránom som zaspať nemohol, taká depka ma z tých informácií chytila. 4. Ono – ak by aj svetový finančný systém kolaboval, nie je poučením z krízy ten fakt, že teda ten náš celý finančný systém má riadne hlinené nohy? Že stojí na piesku? To čo je, aby mu hrozil pád po pár týždňoch? 5. Táto kríza však potvrdila aj fakt, že človek je tvor nedokonalý, bez ohľadu na to, či stojí v čele štátu, alebo riadi súkromnú firmu. A tým minimálne trošku podkopala celý ten rokmi zbožňovaný systém, hovoriaci o všemocnosti trhu. O tom, že ak trh necháme bez štátnych zásahov, že všetko porieši. Neporieši. A neberiem ani argument, že to politické špičky USA diktovali bankám a hypotekárnym ústavom, aby dávali pôžičky každému, len za modré oči. Akože čo je to za manažérov a vlastníkov bánk či investičných spoločností, že sa púšťajú do takýchto eskamotérskych kúskov? O správaní sa niekoľkých z nich v týchto časoch, kedy po štátnych pôžičkách idú zapíjať prežitie do luxusných destinácií, ani nehovorím. No hnus. Čo ak predsa len kríza neskončila? Prípadne – čo ak sa v budúcnosti vráti? No svet sa nezrúti. Stane sa niečo, keď bude celý svet menej spotrebovávať? Keď budeme žiť menej na dlh? Keď by sme sa aj vrátili o 15-20 rokov dozadu? Žiadny strom nerastie do neba. Ani žiadne zisky. Či spotreba ľudí. Tak, ako je rovnováha v prírode, je potrebná aj v spoločnosti. Ak si toto ľudia nezačnú uvedomovať, potom nás naozaj nič dobré nečaká.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: Záhadný vírus je nebezpečnejší, ako sme si mysleli

Nákaza sa posúva do ďalších krajín.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Smer sa oblúkom vracia k holým zadkom

Také politické prázdno naposledy ukázal v roku 2002.


Už ste čítali?