Ukradnuté Kosovo

Autor: Jozef Fandel | 12.6.2008 o 16:06 | Karma článku: 10,29 | Prečítané:  2877x

Včera vraj v Srbsku zatkli bývalého policajného veliteľa Stojana Župljanina, jedného zo štvorice prominentných utečencov, ktorí sa majú postaviť pred haagský tribunál pre podozrenie zo spáchania vojnových zločinov. Župljanina už v roku 1999 obvinili z genocídy a zo zločinov proti ľudskosti počas vojny v bývalej Juhoslávii, polícia po ňom pátrala 10 rokov.

Ak tie zločiny Župljanin spáchal, tak fajn, spravodlivosti bolo urobené zadosť. Na jazyk sa však tlačí otázka: Ak Župljanin, ak iní Srbi, prečo nie potom aj taký Hashim Thaci, síce súčasný kosovský premiér, ale v minulosti jasný terorista? Prečo potom nie aj iní jeho spolubojovníci zo „slávnej“ UCK? Tí sa previňovať proti ľudskosti, nielen na Srboch, ale aj na málo militantných Albáncoch z Kosova, mohli? Pozrel som si včera na internete český dokument Ukradnuté Kosovo. Režisér Václav Dvořák v ňom okrem iného približuje etnické čistky, vraždy a znásilnenia, ktorých sa dopúšťali etnickí Albánci. Nielen na Srboch, ale aj Albáncoch a Rómoch. Dokument sa snaží nielen o historickú retrospektívu situácie v oblasti Kosova a vzťahov Srbov s Albáncami, ale zobrazuje aj samotné udalosti ústiace do bombardovania územia Srbska, a následného exodusu Srbov a de facto vytvorenia etnicky čistého územia v Kosove. Po takmer 10 rokoch proalbánskeho PR, ten dokument je šokujúci. Ukazuje, že situácia sa mohla vyvíjať aj inak. Že bojovníci UCK neboli žiadni holúbkovia, ale teroristi, neštítiaci sa ničoho. Približuje okamihy, zdá sa že neodvratne smerujúce k začiatku tak pekne znejúceho „humanitárneho bombardovania“ Srbska. Keď sa v zahraničí komunikovali len niektoré správy, napríklad o srbských vrahoch dedinčanov z Račaku. Až neskôr sa v médiách začali objavovať informácie, že tá „pravda“ je sporná a že objavené mŕtvoly nie sú výsledkom masakru srbskej polície. Dokument vykresľuje vzostup UCK. Na pozadí života obyčajných Srbov ukazuje zverstvá, ktorých sa na nich dopustili Albánci. Ukazuje takisto aj anarchiu, panujúcu na území Kosova po skončení bombardovania a trvajúcu v podstate stále. Ten dokument poukazuje aj na šokujúce zmeny vo vzťahu Američanov k UCK. Najskôr to pre nich boli teroristi. Neskôr pomaly nie mierotvorcovia. Všetko v duchu amerického hesla, ktoré hovorí: „My si nevyberáme ciele podľa priateľov, ale priateľov podľa cieľov“. Česká televízia nechce dokument Ukradnuté Kosovo odvysielať. Tvrdí, že pri objednávke mala záujem o vyvážený materiál, ktorý bude zohľadňovať pohľady obidvoch strán. Vraj ten dokument nie je objektívny a je poňatý veľmi emotívne. Vraj „vzniká tým obava, že by mohol vyvolať negatívne emócie voči druhej strane, a to si ČT už zo zákona nemôže dovoliť, keďže musí vysielať objektívne a vyvážene. Ukradnuté Kosovo je učebnicovou ukážkou dokumentu, ktorý by skončil pred licenčou radou a bol by riešený veľmi prísne." Ja ale skôr súhlasím s režisérom dokumentárneho filmu Václavom Dvořákom. Jeho filmový príbeh o Kosove sa určite mnohým nemôže páčiť. Ako tvrdí Dvořák, jeho film „spochybňuje čisté úmysly a fungovanie mnohých organizácií, na ktoré momentálne stavili české národné elity“. Rozmýšľal som pri pozeraní dokumentu Ukradnuté Kosovo nad tým, ako by som sa zachoval ako srbský politik. V žiadnom prípade by som Kosovo neuznal. Ani by som nepodpísal žiadnu zmluvu či rezolúciu, ktorá by de facto legitimizovala bezprecedentný postup západných veľmocí na čele s USA. Sústredil by som sa na situáciu v Srbsku, s tým, že právo na Kosovo by som dával vždy najavo. Tak ako dáva najavo Čína svoj nárok na Tchajwan. S tým, že raz by som si ja, alebo moji nasledovníci svoje právo uplatnil (ak by sa inak nedalo) aj silou. Nezáleží na tom, či by to bolo o desať alebo o sto rokov. S ukradnutím Kosova by som sa ako Srb nikdy nezmieril...
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Majú živnostníci právo na dovolenku? Ako rozhodol európsky súd

Nie je živnostník ako živnostník.

PLUS

Poradkyňa pre rodiny: Hlavne dvojičky neporovnávajte, nemajú to rady

Spravidla je prvé z dvojčiat dominantné.


Už ste čítali?