Zbraň na votrelcov

Autor: Jozef Fandel | 21.10.2014 o 13:46 | (upravené 21.10.2014 o 14:47) Karma článku: 4,15 | Prečítané:  709x

„Kde sa vlastne cítite v bezpečí?“ spýtala sa ma toho dňa, pred rokmi, psychoterapeutka. Zaťala do živého. Uvedomil som si vtedy, že moja prehnaná úzkosť sa ako láva tlačí na povrch na veľa miestach. Zosilňovaná deštrukčnou fantáziou, organizuje v podstate kedy chce v mojej hlave neplánované, nechcené lukulské hody. V pohode aj viackrát denne. Spolu vyvádzajú, akoby tá moja hlava bola ich.

Priznal som sa jej, že sa necítim bezpečne takmer nikde. V aute sa mi zvyknú tlačiť do hlavy úplne až fatalistické predstavy, ako mi „strieľa“ pneumatika a ja s neovládateľným autom havarujem. V lietadle mám problém prestať myslieť na obrazy a pocity, ktoré asi môžu prežívať cestujúci, keď sa lietadlo na palube s nimi rúti dolu. Keď som na bicykli, a oproti mne (hoc v tej chvíli aj niekoľko sto metrov vzdialeného) vidím približovať sa iného cyklistu, prepadá ma mierna panika. Čo ak sa približuje s cieľom mi ublížiť? Keď som sám v našom byte, kontrolujem stokrát či je zamknuté. Či sú zavreté dvere na balkón. Keď spím, budím sa takmer pri každom šuchnutí, každom zvuku. Lebo čo ak. A bývali ešte aj horšie, agresívnejšie obrazy...

Na jej otázku, kde sa cítim v bezpečí, som odpovedal stručne. Bezpečne sa cítim, keď som doma s najbližšími. Tiež napríklad, keď si čítam knihu v kaviarni.  Takže buď keď som s niekým, v spoločnosti mne blízkych ľudí. Alebo sa venujem činnosti, ktorá naplno zamestnáva moju myseľ, moju fantáziu. Aspoň chvíľu. A moja hlava potom nemá čas robiť vilomeniny, ani myslieť na prehnanú úzkosť, zosilňovanú ako vždy z reťaze utrhnutou fantáziou.

Poradila mi vtedy, ako eliminovať nečakané, nemotivované vpády prehnanej úzkosti do mojej mysli. Ako zmierniť ich deštrukčný dopad (opakujem, veľakrát mi napadlo - že ak tieto moje problémy boli riešiteľné bez liekov, potom aké peklo musia prežívať ľudia, ktorí majú tie úzkostné či depresívne stavy silnejšie). Aj vďaka „stop technike“ a práci na sebe sa mi po rokoch práce na sebe podarilo dostať prehnanú anticipačnú úzkosť a deštrukčnú fantáziu (s menšími výnimkami) pod kontrolu.

Nikdy to ale asi nebude definitívna výhra. Akceptoval som to, veď nakoniec, bežnú úzkosť potrebuje každý z nás. A v mojom prípade často až veľmi bohatú fantáziu, pokiaľ je pod kontrolou, skôr oceňujem. Ale pokiaľ ide o prehnané formy úzkosti a fantázie, tak, podobne ako vo filme Čistá duša hlavný hrdina, aj ja sa postupne učím s tými dvomi votrelcami, ktorí sa niekedy tvárili ako najväčší kamaráti, žiť. Rešpektujem, že tu a tam na nich narazím. Ale na rozdiel od minulosti, už ich poznám a bližšie k telu sa snažím si ich nepúšťať.

Sadnúť si môžu maximálne na stoličku na druhom konci miestnosti, v ktorej sa nachádzam. Bez komentára:)...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Útok pri istanbulskom štadióne neprežilo 38 ľudí

K útoku sa nikto neprihlásil, stopy majú ukazovať na Kurdskú robotnícku stranu.

PLUS

Na trhu platí: Zmanipuluj, čo môžeš a urvi, čo sa dá

Marketing je vojna vedená mierovými prostriedkami.

KULTÚRA

Vybrali sa na nebezpečnú púť za úžasným jedlom

Niekoľko rokov vchádzali do arabských kuchýň, kde sa dozviete aj to, čo nechcete.


Už ste čítali?