Tolerantný je len ten človek, ktorý je za registrované partnerstvá?

Autor: Jozef Fandel | 19.11.2012 o 21:51 | Karma článku: 16,73 | Prečítané:  2281x

Otázka registrovaných partnerstiev v poslednom období opäť zatriasla Slovenskom. Zo stromu pritom zleteli, a to aj vďaka koncentrovanému tlaku niektorých médií, iba zástancovia tradičnej rodiny. Pomaly dogmou sa stal názor – ak si proti registrovaným partnerstvám, potom rozsievaš intoleranciu...

Nie som určite sám, kto má z celej témy a z jej dlhodobej medializácie skôr opačný pocit. Nie znížená miera tolerancie k inak orientovaným ľuďom je problémom Slovenska. Ale skôr znižujúca sa miera akceptácie aj opačných názorov, ako tých, bojujúcich za možnosť uzatvárania registrovaných partnerstiev na Slovensku. Som proti legalizácii registrovaných partnerstiev. A to predovšetkým preto, lebo som presvedčený o tom, že reprodukčná funkcia je jednou zo základných funkcií manželstva (ak nie jeho základnou funkciou), pričom predpokladom naplnenia tejto funkcie je, aby manželstvo vzniklo zo vzťahu muža a ženy. Len vo vzťahu muža a ženy môže byť prirodzenou cestou počatý nový život. Len touto cestou môže vzniknúť klasický rodinný zväzok pozostávajúci z otca, mamy a dieťaťa. Rodinný zväzok, ktorý je najideálnejším spoločenským zväzkom aj pre svoju výchovnú, socializačnú či ochrannú funkciu. Štát by mal preto takúto rodinu, ako základnú bunku spoločnosti, podľa môjho názoru jasne definovať a takisto aj chrániť. Argument, že niektorým párom sa v manželskom zväzku počať dieťa nepodarí, je argumentom nie celkom korektným. Argumentom, ktorý navyše ani nepodkopáva spomenutú základnú funkciu manželstva. Pretože, budem sa opakovať, prirodzený vznik nového života je možný len vo vzťahu medzi mužom a ženou. Aj samotná politička hovoriaca o svojej sexuálnej orientácii to v rozhovore jasne pomenúva: „Ja spĺňam všetky zákonné znaky manželstva, okrem jedného. Nie sme muž a žena.” Súhlasím s názorom, že doterajšia diskusia na Slovensku tejto téme škodí. Napriek tomu, že som nesúhlasil ani s viacerými argumentmi zástancov tzv. tradičnej rodiny, väčšie výhrady mám voči do istej (niekedy veľkej) miery manipulatívnej komunikácii podporovateľov registrovaných partnerstiev. Tí nehovoria takmer vôbec o klasických, harmonických rodinách. Neprinášajú pozitívne príklady zo života takýchto manželstiev mužov a žien. Ale vyťahujú väčšinou príklady rodín, v ktorých (zväčša) otec týra mamu, alebo je jeden z rodičov alkoholik, či sú rodičia rozvedení a dieťa (pokiaľ ide o každodenný styk) vychováva väčšinou iba mama. Nuž a potom používajú argument, že či nie je potom lepšie, v porovnaní s tak rozvrátenými rodinami, keď dieťa vychováva hoc aj „mama1“ a „mama2“... To akože máme len preto, lebo je situácia v spoločnosti zlá (čo aj je, staviam sa dopredu pokiaľ ide o boj proti tyranom v domácnostiach, respektíve proti alkoholizmu), rezignovať, respektíve poprieť jediný možný model partnerského súžitia, v ktorom je normálnou cestou možný vznik života? Som proti legalizácii registrovaných partnerstiev na Slovensku, a aj proti prípadnej adopcii detí pármi rovnakého pohlavia. Len preto som netolerantný či neslušný? Mám jednu skúsenosť, kedy som sa ja osobne zastal človeka, o ktorom mi jeho nadriadený (na ktorého som vtedy iba neveriacky zízal, čo to rieši) povedal dosť zhnusene, že je homosexuál a čo si o tom myslím. Takmer som sa neovládol. Pritom možno na inom fóre by z toho netolerantného človeka bol veľký bojovník za práva homosexuálov. Tak kto je tu vlastne netolerantný a najmä dvojtvárny? Na druhej strane, som za to, aby majetkové a iné práva ľudí rovnakého pohlavia, žijúcich v jednej domácnosti, boli v právnom systéme Slovenskej republiky nadštandardné ošetrené. Právna neistota ako protiargument? Tej na Slovensku žiaľbohu čelia ľudia aj v iných oblastiach života. Mimochodom, to aké reprezentatívne štatistiky ukazujú, že deti vyrastajúce v homosexuálnej rodine sú tolerantnejšie k inakosti? Prečo by napríklad moje dieťa malo byť menej tolerantné k inakosti? Len preto, že vyrastá v rodine, v ktorej má svoje miesto mama aj otec? Nie je práve toto choré, takýto pohľad na svet? Nie je to skôr v živote a v rodine o tom, ako sú deti vychovávané a k čomu ich rodičia vedú, k akým hodnotám?
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Útok pri istanbulskom štadióne neprežilo 38 ľudí

K útoku sa nikto neprihlásil, stopy majú ukazovať na Kurdskú robotnícku stranu.

PLUS

Na trhu platí: Zmanipuluj, čo môžeš a urvi, čo sa dá

Marketing je vojna vedená mierovými prostriedkami.

KULTÚRA

Vybrali sa na nebezpečnú púť za úžasným jedlom

Niekoľko rokov vchádzali do arabských kuchýň, kde sa dozviete aj to, čo nechcete.


Už ste čítali?