Maďarský guláš, čapovaná kofola, dobrá reštaurácia

4.9.2008 o 11:36 | Karma článku: 11.32 | Prečítané  3891-krát

Mám na juhu Slovenska, v jednom nemenovanom meste, obľúbenú reštauráciu. Raz za čas som si zvykol sa tam zastaviť, na fantastický maďarský guláš s viedenskou knedľou. Pred pár dňami som tam, po istom čase, zavítal opäť. Čašník mi ako vždy k stolu priniesol jedálny lístok. Už jeho (nie čašníkov, ale jedálneho lístka) zmenený obal veštil, že reštaurácia ponúka pre svojich hostí nové menu. Pri jeho listovaní som však maďarský guláš márne hľadal.

„Budete dnes aj jesť?“ pýta sa ma čašník. „No, tak ako zvyčajne vo vašom podniku, dal by som si maďarský guláš s viedenskými knedlíkmi,“ už pri objednávaní na vlastnom jazyku pociťujem pravdivosť záverov pána Pavlova. Po čašníkovej odpovedi sa však onen reflex stráca. „Nie, maďarský guláš si nemôžete objednať. Máme dva týždne nový jedálny lístok, maďarský guláš šéf z ponuky vyhodil.“ „A preboha, prečo? Ja som sa u vás zastavoval práve pre ten fantastický maďarský guláš! A asi som nebol sám,“ snažím sa ešte, aj keď cítim, že márne, lobovať pre môj prvotný výber. Som zmätený, po informácii, že maďarský guláš nie je, neviem, ako ďalej. „Šéf a ďalší majitelia majú pocit, že zvonku budí reštaurácia honosný dojem, chceli by ho zvýrazniť aj zvnútra. A podľa nich sa maďarský guláš nehodí do ponuky luxusnejšej reštaurácie,“ počúvam argumenty nešťastného čašníka, ktorý, ako sa mi zdá je tiež priaznivcom maďarského gulášu. „A nie je to trošku pomýlené uvažovanie? Ak aj chcete byť honosnejší, prečo by takáto reštaurácia nemohla mať v ponuke aj exkluzívne dobrý maďarský guláš? Ja k vám nechodím preto, aby som zaplatil za estetický zážitok pri pohľade na zátišie s tanierom, pričom jedlo budem na tom tanieri najskôr musieť nájsť. Ja, a počítam že väčšina ľudí podobne, sa k vám chodím najesť! Alebo skôr doteraz som chodil,“ čašník, keďže v reštike som momentálne sám, si už radšej ku mne na minútku prisadol, len aby dopočúval môj monológ. „Máte svätú pravdu, je viac ľudí, ktorí chodili k nám len na guláš.“ „A keď ho teraz nenájdu v ponuke, tak ako chodiť začali, môžu aj prestať. Láska ľudí k reštaurácii môže chodiť aj len cez jedno, akokoľvek sa vaším majiteľom môže zdať obyčajné, jedlo,“ končím svoju reč. Nakoniec, keď som si už sadol, si objednávam niečo iné, cenovo i stráviteľne akceptovateľné pre môj žalúdok. Ale ten maďarský guláš mi počas konzumácie viedenského rezňa neustále vŕta v hlave. Nechápem. Toto uvažovanie majiteľa reštaurácie považujem z marketingovej stránky za absolútne pomýlené. Kde inde mám dostať fantastický, echtovný maďarský guláš, ak nie na slovenskom juhu? Inak podobné situácie zažívam občas aj v Bratislave. V jednej reštaurácii pod Michalskou bránou, kde občas chodím na obedové menu, si ma čašník pri otázke, či majú čapovanú kofolu, premeral raz takým ostrým pohľadom, že som mal pocit, že čapovaná kofola je na listine zakázaných nápojov a že za jej konzumáciu hrozí, minimálne v Bratislave, viacročný trest. Myslia si v tej reštaurácii, že by ich nejaký zahraničný turista po zistení, že majú v ponuke čapovanú kofolu, zažaloval? Že by im čapovaná kofola ubrala z ratingu?

Hlavné správy

Z DOMOVA

Tisova tajná služba vedela o chystanom SNP

Tajná služba slovenského štátu mala správy o chystanom povstaní takmer pol roka vopred, ale v chaose agenti nedokázali informácie správne dešifrovať.

KOMENTARE.SME.SK

Cynická obluda: Premena Slobodného vysielača

Boli časy, keď niečo nazvané Slobodný vysielač slúžilo na odboj proti fašistom.

KOMENTÁR LUKÁŠA FILU

Pán Transparentný

„Madam Transparentnú“ okamžite žiadal o vyvodenie zodpovednosti. A čo on?


Už ste čítali?